Ráno som vstal až o šiestej,
vonku už bolo svetlo ale slnko ešte nevyšlo. Som však rád že sme vstali tak skoro
pretože priamo cez náš balkón a popod neho migrovali opice.
Ak ich nebolo sto tak ani jedna. Prišli z lesa za hotelom a pustili sa do
zvyškov po turistoch. Už viem prečo tá nálepka na okne. Hodil som jednej jablko ale
pohrdla ním, ona radšej zbytky chipsov a keksov čo boli hlavne pri bazéne.
Skorý budíček stál za to. Naraňajkovali sme sa podobným spôsobom ako včera na
večeri. A trochu ma ťaží z toho všetkého žalúdok. Vyrážame do Nuwara
Eliya ktorá je vzdialená 80km od Kandy. Krajina okolo Kandy je už hornatá, nachádzame
sa v tzv. Hill country. Samotné mesto Kandy sa nachádza 520 m.n.m. Už neprší
a údajne už ani nebude, čo je najlepší čas na zber čaju. Poobede by sme mali
byť v oblasti kde sa pestuje najlepší SL čaj.
Hamanta hovorí že máme šťastie, dnes v noci
vraj plánuje výstup na Adam´s Peak aj nejaká skupinka Angličanov tak sa môžeme
pridať. Vstávajú však o 01:30 kvôli východu slnka. Štveráme sa na kopec nad Kandy a Hamanta
nám zastavuje aby sme si mohli urobiť ďalšiu fotku
akoby vystrihnutú zo sprievodcu.
Hádam sa s bratom ohľadne Adam´s Peak lebo
nepochopil čo nám Hamanta tvrdil o úskaliach výstupu na horu. Zlá cesta,
neosvetlená, ak sa nám niečo stane tak máme smolu. Skôr som si ale myslel že nám
chce nanútiť sprievodcu. Tvrdí že stojí 1000Rs. V Lonely Planet píšu 500Rs.
Zastavujeme pri Post Office, posielame domov pohľadnice. Konečne. Dušanovi sa páči
album známok s obrázkami vtákov SL. Mal si ho kúpiť pretože sme ho odvtedy už
nevideli čo ho dosť štvalo.
Hamanta zase rozpráva o SL, o všeličom
možnom o svojej rodine. On je z Colomba ale jeho ženy je z vidieka.
O politike. Čuduje sa že na Slovensku máme len pár ministrov, na SL ich je vyše
50, z dôvodu náboženských rozdielov. Napríklad ministri kultúry sú traja,
jeden moslim, jeden budhista a jeden hinduista. A takto je to pri každom
ministerstve.
Už ďalej nestúpame, prešli sme asi najvyšším bodom
danej oblasti. V diaľke je vidno vrch s názvom Bible rock (Litle Sigiria)
798m.n.m. Odtiaľto pomaly klesáme do údolia. Smerujeme do dedinky Pinnewala, kde sa
nachádza sloní sirotinec. Popri ceste je veľké množstvo obchodíkov a stánkov
s červenou hlinenou keramikou.
Vstupné do sirotinca je 300Rs. plus 25Rs za
brožúrkového sprievodcu. Kúsok od vchodu sú priviazané reťazami o palmu asi 3
slony. Vyzerá to dosť depresívne. Navyše sú v blate medzi holými palmami. O
niečo ďalej je podstrešená budova kde kŕmia mladé sloníčatá a za miernym
kopcom vidíme stádo asi 60 slonov. Turistov je tu dosť a fotia sa so slonmi akoby
nikdy žiadneho nevideli. Zamestnanci sirotinca za fotenie vyberajú peniaze, vlastne za nič.
Dal som jednému našu zelenú dvadsať korunáčku, som zvedavý čo s ňou urobí.
Okolo deviatej začína kŕmenie mláďat. Múch je všade ako naondených tak to radšej po
chvíli balíme. Sloníčatá sú tiež priviazané reťazami a je to podobne smutný
pohľad. Údajne však tento sirotinec slúži na ochranu slonov a dostávajú sa sem
choré a zranené slony z celej SL. Vychádzame z areálu a ideme
pozrieť obchodíky
v dedinke. Za hodinu sa pôjdu slony kúpať k rieke tak máme ešte čas.
Medzi stánkami sme objavili aj magnetky na chladničku s motívmi SL. To bude mať
mama radosť. Zo sirotinca je to k rieke asi 400m po asi 5m širokej ceste pomedzi
stánky so suvenírami. Okolo desiatej sa naozaj prehrnuli po ceste k rieke kde ich
nechali asi hodinku kúpať. Neviem čo som to zjedol na raňajky ale nejako mi nie je
dobre od žalúdka. Jednu fotku pri rieke ešte zvládnem. Od Pinnewaly zase stúpame do hôr
smerom Nuwara Eliya. Neviem či to bude tým stúpaním alebo serpentínami ale
žalúdočné problémy sa zhoršujú. Čím vyššie stúpame tým viac a viac
čaju je všade naokolo. Po chvíli zastavujeme pri Glenloch Tea factory (Tea centre
Karagastalawa, Katukitala). Okrem zberačiek čaju
ideme si pozrieť spracovanie čaju.
Existujú tri základné druhy čaju. Low, middle
a high country tea. Podľa toho v akej nadmorskej výške rastie. Ten prvý je
do 800m nad morom, stredný 800-1.200m a high grow tea je nad 1200m.n.m. Čaje sa
potom delia aj na biele (ovocné), zelené a čierne (spracované). Podľa kvality na
B.O., B.O.P.,
a B.O.P.F. (f znamená finest čiže najkvalitnejší). Čierny čaj prechádza
rôznymi fázami. Od zberu, kedy jedna zberačka nazbiera denne okolo 80kg, cez prevoz na
spracovanie, pred-sušenie
horúcim vzduchom, drtenie, preosievanie. Preosieva sa aj 3-4x čím sa oddelí
nerozdrvený čaj, ktorý ide naspäť do drtičky.
Pokračuje fermentácia kedy čaj oxiduje
a zhnedne. Ďalej sa praží pri 125 stupňoch a ďalej preosieva.
Najjemnejší čaj je zároveň najkvalitnejší. Po prehliadke sme boli ochutnať B.O.P.
čaj a hneď si aj kúpili 2kg B.O.P. a 1kg B.O.P.F. Pokračujeme do Nuwary. Asi
po hodine zastavujeme na jednej vyhliadke lebo mi je dosť zle. Hamanta mi dal glgnúť
z Araku, kokosovej pálenky ale tá sa udržala vo mne len asi 10 sekúnd
a všetko išlo von. Bracho fotí okolie nejaký
vodopád Ramdoda Falls, v pozadí s vrchom Mt. Pedro (2.524m.n.m.)
a čajové políčka. Všade naokolo nič len čaj a sem-tam nejaká továreň
na jeho spracovanie. Továrne postavili kolonialisti, je to poznať podľa ich názvov
a mien. Odtiaľto sa čaj vyváža do celého sveta.
V Nuwara Eliya nám
Hamanta zastal na centrálnom trhu. Vanilla sticks sme zase nenašli, zato žalúdok
dostal poriadne zabrať od toho smradu. Surové mäso, ryby, všade plno múch. Chceli sme
nájsť Cargils a nakúpiť nejaké zásoby a vodu. Hamanta nás poslal 50m
smerom po hlavnej. Tie jeho odhady vzdialenosti ale aj času sú dosť divné. Počas
cesty pridáva kilometre a hodiny k ceste ale teraz sa dosť sekol. 50m bolo
nakoniec cca 400m. Inak nič moc, nemali ani vanilku ani malú fľaštičku Araku pre
Monikinu mamu. Zato sme našli obchodík MLESNA TEA s veľmi známym čajom. Navyše
bol lacnejší ako v Tea faktory takže sme si kúpili každý asi 4 druhy (100g) po
65Rs. Od najslabšieho po najsilnejší. Musel som však z obchodu rýchlo vypadnúť
a moje raňajky skončili hneď pri vchode do obchoďáku. Žalúdku sa trochu
uľavilo ale cítil som že mám horúčku.
Pokračujeme smerom k Adam´s Peak
a ubytovali sme sa v hotelíku River View Wathsala Inn už takmer za súmraku.
Dal som si len ľahkú večeru, ryžu so zeleninou a čaj. Dohadujeme sa
s Dušanom či budeme šplhať na vrch alebo nie. A ak áno, či o 01:30
nejakými Poliakmi alebo o 02:30 s Angličanmi, alebo sami alebo so sprievodcom.
Hamanta nám dokonca požičia svoju baterku.
Po večeri si k nám prisadol jeden Poliak, začali sme s ním kecať o všeličom, ubytovaní, cestovaní... Sú na ceste už mesiac, 2 týždne v Indii a 2 na SL, majú prenajatý minivan. Nakoniec sa pýtame či sa k nim môžeme pridať na Adam´s. Samozrejme ale vyrážajú o 01:00. Teraz neviem či nás chcel Hamanta ošáliť alebo čo a museli by sme si naozaj zobrať sprievodcu. Tvrdí raz to raz ono, dokonca aj to že sa mu tí poliaci nepozdávajú a máme si na nich dávať pozor. Podľa mňa sú úplne v pohode, typickí cestovatelia. Ideme spať lebo vstávame za necelé 4 hodiny. Stále mi nie je dobre, uvidím ako bude keď vstaneme. Hotel vyzerá byť z vonku pekný ale vnútri je to horšie. Máme vraj apartmán ale nie je tam nič len veľká posteľ s ružovou moskytiérou. Je to prvá ktorú máme. V izbe je aj WC a sprcha tak som sa išiel opláchnuť a znížiť teplotu. Všetko sme vystriekali OFFom takže sa tam nedalo dýchať ale inak OK a ideme spať.
< predchádzajúci deň / nasledujúci deň >