Na raňajky sme mali fajn praženicu
a o deviatej vyrážame za pamiatkami. Hotel kde sme je na začiatku dedinky
a k starému centru sa dostávame po hrádzi ktorá oddeľuje nádrž Topa Wewa
(Parakrama Sumudra) od dedinky a ryžových políčok. Asi 500m od hotela sa
nachádza Potgul
Vihara a podstrešená socha Potgul Vihara. Vstupné sa neplatí.
Koniec hrádze je až pri vstupe do starého centra
Polonnaruvy. Vľavo je vidieť letné sídlo panovníckej rodiny a už stojíme pred
múzeom. Platí sem vstupenka na Cultural Triangle. Múzeum je zatiaľ najväčšie
v akom sme na SL boli a aj budeme. Je v ňom zmenšená maketa celého
chrámových komplexov, vykopávky z celej oblasti, veľa vecí o kultúre
a zvykoch obyvateľov. Oplatí sa vidieť. Po prehliadke smerujeme ku ideme pozrieť
komplex bývalého kráľovského mesta. Pri jednom chráme som narazil na asi 50 cm
leguána ale než som stihol vybrať foťák tak sa schoval. Ďalej nasleduje „Quadrangle“ – komplex niekoľkých
chrámov na rozlohe asi 100x100m. Prvý z nich je Thuparama, potom
kruhová Vatadadge
so štyrmi sediacimi budhami a nádhernými guardstones. Hneď oproti je
Hatadadge, údajne postavená za 60 dní. Tieto tri sú dominantami celého komplexu.
V areáli je veľa ľudí, pred každou stavbou je plno topánok nakoľko sa treba
pred vstupom vyzúvať.
Vychádzame z quadrangle smer ležiaci Budha. Okolo
cesty sa nachádza niekoľko Shiva a Vishnu Devale´s – oltárov. Väčšina
z nich sú už len ruiny. Zastavujeme sa
pri 55m vysokom Rankot
Vihara. (názov ako z filmu Indiana Jones a chrám skazy). Vihara znamená
chrám. Podobný sme videli aj v Anuradhapure. Pokračujeme okolo Buddha Seema
pasada, Lankatilaka a Riri Vihara. Na parkovisku nás úž netrpezlivo vyčkáva
Hamanta asi sme sa zdržali fotením viac ako sme mali. Okolo pobehujú malé deti
a predávajú pohľadnice. Sada 10 pohľadníc po 100Rs. Uhandlovali sme lepšiu cenu
a povymieňali jednotlivé pohľadnice medzi sadami. Za to dostali decká nejaké
cukríky, perá a prívesky a hádali sa kto dostal krajšie. Hamanta videl ako
rozdávame prívesky tak si tiež jeden vypýtal. Bracho mu dal aj ten jeho prívesok
Interpolu, ktorý nám narobil problémy na letisku v Prahe.
Poslednou zastávkou ú sochy 7m vysokého stojaceho
a 14m dlhého ležiaceho Budhu v Gal Vihara.
Po prehliadke pamiatok smerujeme do továrne na výrobu drevených masiek
a vlastne všetkého
možného. Prešli sme si celý postup výroby a aj farbenia. Z dreva „patengy“
sa získava červené a fialové farbivo na masky. Pridaním väčšieho alebo
menšieho množstva citrónovej šťavy sa dá získať bledo fialová alebo žltá farba.
Pridaním vápenca sa spektrum farieb zase mení. Vybrali sme si nejaké masky ale čakám na
SMS od otca tak ideme zatiaľ do Medirigiriye a na spiatočnej ceste sa tu zastavíme.
Tak ako pri viacerých pamiatkach aj tu sme boli úplne
sami. Nakoľko sa nám nechcelo obchádzať celý areál, skrátili sme si to zozadu. Zrazu
sa pred nami objavia dvaja vojaci so samopalmi tak už len mávame vstupenkami aby
nezačali strieľať. Ale ani si nás nevšímali. Stáli v nejakej malej strážnej
búdke a nechcelo sa im vyliezať do dažďa. Keď prší, tak nám aspoň turisti
nelezú do záberov chramov. Tento dážď bol ale veľmi príjemný, už sme si zvykli
že stále poprchá.
Vraciame sa v daždi späť
kúpiť masky. Cez cestu nám prebehol 2m varan. Hamanta
nám zaflekoval aby sme si ho stihli odfotiť lebo je to plaché zviera a naozaj za
pár sekúnd bol preč. Nečakal som ho tu na severe, skôr dole pri mori ale aj tak som
bol rád že sme ho videli na vlastné oči. Zastavili sme ešte pri jednom chlapíkovi
ktorý čerpal vodu zo studne a zároveň z nej pil, umýval sa, pral a aj
napájal dobytok. Ale vraj má celkom sexy dcéry. Aspoň to tvrdil Hamanta.
Prišli sme pre masky
a ešte let teraz sa začalo zjednávanie ceny. Ostatné zjednávania sa pri tomto
ani nerátajú. Za všetky masky ktoré sme si vybrali chceli spolu asi 200 USD...
BLBCI!!!.... bolo to na smiech. Zjednávali sme, prehadzovali poradie masiek, niektoré
vymieňali za druhé, niektoré sme vrátili a asi ich to potom prestalo baviť lebo
nám ich dali za 60 USD a nejaké drobné rupky. Cca 50 Rs. a pero sme dali ešte
človiečikovi čo nám robil prehliadku továrňou a tešili sa na hotel do bazénu.
Hamanta ešte kúpil noviny SL Daily news za 15 Rs. Ale informácie sme si mohli nájsť aj na www.dailynews.lk . Po príchode do hotela som skočil rovno do bazénu ale za 10 minút bol pri nás nejaký pikolík a chcel 75 Rs. Vraj bazén patrí vedľajšiemu penziónu a tí čo tam nie sú ubytovaní musia platiť. Tak sme sa mu vykašľali na bazén (aj tak už som bol osviežený dosť) a išli na izbu pozrieť masky a rozdeliť výdaje. V hotelovom bare sme si chceli dať nejaký miešaný drink ale ako na potvoru bol práve Poya day, deň keď sa nesmie podávať alkohol. Turistom áno za poplatok navyše. Na večeri už boli bufetové stoly lebo dorazilo viac turistov. Ako vždy: ryba a Lion.