Ráno sme vstali skoro a už
o ôsmej sme mali stretnutie s Hamantom. Asi z nás nemal radosť, bol
zvyknutý vstávať neskôr. Dozvedeli sme sa nové správy o situácii
v krajine. Prezidentka odvolala tých ministrov protizákonne (boli riadne zvolení
vo voľbách v roku 2001). Premiér sa vrátil skôr domov aby všetko napravil.
V Colombe boli nejaké demonštrácie. Premiér ťaží zo svojho spojenectva
s USA a nehodlá odstúpiť. Stále ale nechápem kto je v práve
a kto ten v úvodzovkách „dobrý“ a kto “zlý“. Hamanta hovorí
že aj tak sú to všetci jedna veľká banda. To mi pripomína situáciu u nás :)
Prechádzame okolo Rock lake pri meste Galkulama. Ani
som ho nenašiel na mape, tak mám pochybnosti či ideme správne. Krajina už nie je
taká rovinatá ako v okolí Colomba a Arunadhapury. Míňame prvé väčšie
kopce, krásne zelené pokryté pralesom. V noci zase pršalo takže sa nad nimi
dvíha hmla. Dušan vysvetľuje Hamantovi čo je to sneh. Ha,ha, pozerá na nás asi ako
ti Arabi v lietadle. Dozvedáme sa niečo aj o podstate SL ochranných masiek.
Každá mladá rodinka si nad dvere nového domu zavesí masku s motívom podľa toho
čo si v živote najviac želajú. Kobra v maske znamená ochranu, kohút
bohatstvo, páv lásku. Ale sú aj kombinácie motívov. Otec i dal nejaké doláre
aby som mu kúpil pár masiek. Prechádzame cez NP Ritigala. Zase poprchá. Na SL prší
skoro stále, je rozdiel len kedy a kde. Na severe je obdobie dažďov v septembri
až novembri, na juhu v apríli až júni. Dúfajme že aspoň na juhu pri mori bude
pekne. V máji tam totiž boli veľké záplavy.
Míňame ďalšie jazero Kachwew lake a továreň na spracovanie ryže.
Bočíme z hlavnej cesty a smerujeme do Aukany kde je 12 m socha budhu.
V celom areáli nikto nieje, len dvaja zametači, malí chlapci
ktorí chodia za nami a pýtajú si cukríky, a perá. Inak deti sú na SL
veľmi podnikavé, predávajú všetko možné, najčastejšie pohľadnice turistom
a ak nič nepredávajú tak aspoň žobrú sladkosti a tí drzejší aj prachy.
Zobudili sme spiaceho predavača vstupeniek, vyzuli šľapky a prezreli celé okolie.
Vstupné tuším 100Rs.Cestou späť sme narazili na jediného turistu. Čoho majú na SL
veľmi veľa sú túlavé psy. Keď sme nastúpili a odchádzali z Aukany tak sa
za nami rozbehla smečka takýchto psov a snažili sa kúsať do pneumatík idúceho
auta. Prechádzame okolo Ritingaly, neďaleko je NP Ritingala.
Prichádzame do mestečka Habarana, konečne vidíme prvého slona.
Žiaľ zatiaľ len domáceho, kúpajúceho sa v rieke ale aj tak sme sa potešili.
V Habarene sme si dohodli prechádzku na slonovi za
2000 Rd. Slon sa volal Manika (nie Monika) :) Náš sloní sprievodca nás ešte pofotil ako
kŕmime Maniku z jej vlastného chrbta (typickí turisti) a vyrazili sme na
prechádzku. Za nami išli ešte jedni turisti ale tých bolo asi 5 na jedného chudáka
slona. Trochu poprchalo ale nám to nevadilo, dokonca sme boli aj leniví vytiahnuť
pončo. Turisti za nami vytiahli nadrzovku dáždniky. Sranda pohľad.
Manika reagovala na slovo „da ha“ + ďalšie slovo
podľa smeru, rýchlosti a pod. Tým ju vlastne chalan navigoval. Zamierili sme do močiara kde som si
radšej vyzul šľapky, nerád by som ich lovil v nejakej bačorine ktorá bola aj
slonovi vyše pása.
Celá táto prechádzka trvala asi hodinu.
Na obed nás Hamanta zobral do blízkej reštiky Rukmali
kde sme si dali menu. To ti vám poviem, doniesli nám polievku, 12 mištičiek s rôznymi jedlami
(okrem iného chlebovník, marakuju, nejaké chipsy, curry omáčky rôznych druhov, rybu,
a ďalšie veci čo som nevedel identifikovať) k tomu kopec ryže, pivo, čaj,
ovocie, dezert. Popri jedení píšem denník. Za celý obed sme platili 900 Rs a to
sme nezjedli ani polovicu toho čo nám doniesli. Akonáhle sme jednu misku dojedli,
doniesol čašník ďalšiu plnú. Vedľa
nás sme počuli češtinu tak sme sa dali do reči. Bola to česká sprievodkyňa z Marco
Polo travel a jej 4 ľuďmi ktorých sprevádza. Vysvetlila nám čo to vlastne jeme
a aj situáciu s prezidentkou. Volá sa Chandrika a ta panika vznikla preto
že odvolala aj ministra obrany a tým aj loďstvo okolo SL, ktoré má chrániť SL
pred pašerákmi zbraní pre Tamilov. Toho sa však sprievodkyňa nebojí až tak ako toho
že sa dozvedela že sa slovenská CK Leonardo spojilo s Air Slovakia a budú
konkurovať čechom na SL. :)
Po obede pokračujeme ďalej do Sigirie.
Odbočujeme z hlavnej cesty a 13 km, ideme po niečom čo by malo byť cesta ale
po toľkých dažďoch zjavne nie je. Leje aj keď vstupujeme do Sigirie a tetuška
v strážnej búdke nám odtrháva časť lístku, na Cultural Triangel. Sigiria sa
nachádza 377m.n.m. a skala má 200m. Prechádzame mostom ponad vnútornú vodnú priekopu
a vchádzame do Water gardens. Odmietli
sme domorodého sprievodcu ktorý nás chcel sprevádzať za 10 USD. Zjavne bol naštvaný
lebo čakal biznis. Pomaly prestalo pršať ale je tak vlhko že neviem z čoho sme
viac mokrí, od potu alebo od dažďa. Stretávame ďalšieho kontrolóra lístkov ako
poistku ak by sa niekto chcel prešmyknúť bez platenia. Pod Sigiria rock sa nachádzajú
ruiny budov ale všetko je pekne upravené, je vidieť že je to turisticky obľúbená
pamiatka. V polovici cesty na vrch Sigirie si za úplatok 40 Rs môžeme odfotiť
s bleskom maľby
na stene a za jednu prepisovačku sa dokonca dostaneme aj na miesto ktoré je pre
verejnosť uzavreté a kde sú najkrajšie maľby. Sú to fresky nýmf ktoré sa
dajú nájsť aj v Indii.
Posledná etapa viedla schodíkmi medzi dvoma levími
labami „Lion´s
paws“ po uzučkých schodoch, ešte že sme tu takmer sami a netlačíme sa
s desiatkami turistov. Schody sú kovové a len tak-tak sa štveráme hore.
Neviem ako chodili pôvodní obyvatelia keď ich schodíky boli vytesané v kameni
a mali dĺžku od 10 do 30 cm a šírku okolo 10cm.
Vrchol Sigirie má 1,6ha a je z neho perfektný
výhľad. Na západnej strane nič len džungľa, na východnej strane vidno
políčka, dedinky ale aj 22km vzdialenú Dambulu. Celý vrchol je pokrytý zvyškami
chrámového komplexu a nachádza sa tu aj nádrž na vodu
27x21m.
Na ceste dolu k autu sme natrafili na prvých
predavačov masiek. 3 masky som zjednal z 3000 Rs. Na 1100Rs a išli by asi aj
nižšie. Zajtra však ideme do Polonnaruwy a tam má byť továreň na výrobu
masiek a všetkého možného a kde dostaneme na väčšie masky aj potvrdenie
o kúpe pre colníkov. Poslal som otcovi SMS o tom aký je výber masiek, nech
mi dá vedieť čo chce. Aby potom nenadával že chcel niečo iné. Masku chcel aj kolega
z práce a menšie som kúpil aj kolegom ako darčeky. Po maskách a
SL čaji bol asi najväčší dopyt. O čaji ale neskôr. V aute nám
Hamanta hovoril že sa nám nechcel miešať do obchodovania ale že títo predavači sú
podvodníci. Mne sa zdali OK, ale možno on z nich len nemal províziu. Tu mal
určite z továrne v Polonnaruwe. Ale aspoň nám vysvetlil históriu masiek,
z čoho sa vyrábajú a ako sa farbia. Sú prírodné farby a umelé farby.
Masky z umelých farieb sú pestrejšie a dlhšie vydržia vonku na domoch.
Masky z prírodných farieb sú originálnejšie, kvalitnejšie ale aj oveľa
drahšie.
Rozprávanie o maskách prerušil bracho
radostnými výkrikmi že zazrel divoké slony. Trochu sme cúvli a naozaj sa v diaľke medzi
stromami páslo stádo slonov a o kilometer ďalej bol aj samotársky samec
s klami. Ten je vraj veľmi zriedkavý. Odvtedy sme divoké slony stretávali častejšie,
postupne až priamo pri ceste a jeden sa dokonca aj vybral za nami.
Divoký slon sa dal spoznať podľa toho že na sebe okolo krku a nôh nemal tonu
reťazí. Prechádzali sme cez NP takže popri ceste sme bežne videli značky „Elefant crossing –
everyday“
Popri ceste v dedinke Girintale vidíme vysokú
sochu budhu, je to kópia sochy v Aukane. Odtiaľto je to už len 12km do
Polonnaruwy. Cez cestu nám prebehla opica s krysou v papuli. Hmmm, dobrý
úlovok. A ja som si myslel že opice jedia banány :) Po ceste trúbi všetko čo
má klaksón, tak ma napadlo že kamarát čo má v starej škodovke namontovaný
klaksón z električky by si tu prišiel na svoje.
Dorazili sme k hotelu, Sadu Araliya, s Hamantom sa dohodli na zajtra až na deviatu, vyniesli veci na izbu a išli von preskúmať okolie. Za hotelom je jazero Parakrama Samudura, tento krát prírodné a oveľa väčšie ako v Arunadhapure. Hotel ležal kúsok od dedinky, teda ak sa dá nazvať pár chalúpok dedinka. Sme tu dve noci takže bude ešte čas pozrieť okolie. Na izbe pozeráme masky a bracho musel vyhádzať celý ruksak lebo si v ňom vylial nejakú vodičku na xicht. Inú než mu šlohli na letisku. Tam mu okrem iného šlohli aj zástrčkový repelent proti komárom na čo bol obzvlášť nasratý. Ale čo s ním keď si takéto veci dal na ľahko prístupné miesto. Napísal som pohľadnice a poslal SMS priateľke. Kamarátka Sylvia aj priateľa mi naraz poslali SMS tak všetkým odpisujem. Aj otcovi kvôli maskám. SMS 18 Sk, asi zbankrotujem. Doma niekto zle pochopil našu SMS o situácii na SL tak ako v hre telefón: posledný človek sa dozvedel úplne niečo iné než bola skutočnosť a vyzvedali čo to tu máme za horory. Mením ET Sim kartu za GT lebo už nemám kredit. Na večeri sme mali dosť silný čaj tak uvidím či zaspím. Ja som si dal klasicky rybu, bracho kura.