Ráno odchádzame okolo ôsmej pretože
máme bohatý program. V aute sa s brachom bavíme o výlete na Adam´s
Peak – Adamovu horu. Vraj mimo sezónu a teraz počas dažďov je dosť
nebezpečné liezť na horu ktorá nie je ani osvetlená, hrozia zosuvy pôdy, pijavice
a iné veci čím nás Hamanta straší. Možno chce len ušetriť jeden deň
a benzín ak by sme ostali miesto Adam´s Peaku niekde v Nuware Eliyi. To bol
totiž náhradný plán. Však sa uvidí až na to príde čas.
Teraz sa ale vraciame cestou okolo Sigirie smer Dambula.
V Dambule
je totiž veľmi známy chrám vytesaný do skál. Dambula leží len 22km od Sigírie
a za pekného počasia je jednu pamiatku vidieť z vrcholu tej druhej. Večer
som o tomto skalnom chráme čítal v Lonely Planet. Boli sme sa prejsť pešo
po hrádzi a pozrieť ryžové políčka ale žrali nás komáre tak sme to zabalili
a išli spať. Práca na týchto políčkach
musí byť väčšia drina ako u nás v záhrade :) Dambula je vlastne päť Rock
Caves (v jazyku sinhala Viharaya), skalných jaskýň v ktorých sa nachádza okrem
iného veľké množstvo nástenných malieb a sôch
Budhu. Vstupné 2x500Rs. Neplatí tu naša vstupenka. Ku chrámu sa ide schodmi a je
vo výške medzi 100 a 150m nad úrovňou cesty a je zhora dobrý výhľad. Pri
vstupe je Golden
Temple s veľkým zlatým Budhom pri nohách ktorého sa modlí veľa ľudí. Nie sú
to len mnísi ale aj bežní obyvatelia. Na schodoch stretávame plno žobrajúcich
mrzákov, je vidno že toto je frekventovaná turistická cestička. Okolo sú aj stánky
so všetkým možným, jedlom pitím, suvenírami. Za 20Rs sme si museli nechať
postrážiť šľapky. Päť jaskýň sa nazýva Viharaya: Devaraja, Maharaja, Maha Alut,
Pachima, Devana Alut. V prvej z nich sa nachádza 15m dlhá socha ležiaceho budhu.
Druhá je zároveň aj najväčšia, 52m široká a 7m vysoká a asi 30 sochami Budhov. Pred
treťou jaskyňou s maľbami
je jazierko s Water
Lily – purpurovým kvetom ktorý je zároveň národným kvetom. Tieto kvety sme
videli už aj pred jazierkom pri Rock temple v Anuradhapure. V celom areály je plno
opíc, turisti ich tu kŕmia tak je im fajn. Na spiatočnej ceste kecám s mladým
mníchom, pýta sa ma ako sa mi páči SL. Parkujeme vedľa školy a asi je
prestávka pretože je všade plno detí
v uniformách. Zbierajú nejaké plody podobné našim gaštanom. Sú jedovaté
tak sa s nimi len ohadzujú.
Nasadáme do auta pokračujeme smer Matale a Kandy.
Prvá zastávka je v Spice garden. Turistickej „plantáži“ kde máme prehliadku
rôznych korenín od výmyslu sveta, ich pestovanie, zber, využitie nielen
v potravinárstve ale aj v ayurvede a liečiteľstve. Vôbec som netušil že
klinčeky rastú na 20m strome alebo že vanilka je
liánový stromokrík. Apropo vanilla sticks pre mamu tu zase nemali. Keďže pršalo,
sadli sme si do altánku kde nám ukazovali rôzne využitie jednotlivých korení
a plodov. Samozrejme že si tie výrobky budeme môcť na konci prehliadky kúpiť.
Ha,ha. Keď som pozrel tie ceny tak som sa len pousmial. Čo čo stojí som mal predstavu
z Cargils – známeho obchodu s potravinami. Len jednotlivé druhy korenia
stáli 3-4x viac ako v normálnom obchode kde stáli malé balíčky korení od
10-20Rs. Typicky turistické ceny. Jediné čo stálo za povšimnutie boli oleje do
kúpeľa s nádhernými vôňami. Ale malá fľaštička stála od 1.400 do 2.500Rs.
Nič sme si nekúpili ale aspoň sme si dali vynikajúci čaj (zmes: kardamon, vanilka,
zázvor, škorica). Nášmu sprievodcovi sme dali 200Rs aby nezazeral že sme si nič
nekúpili a pokračovali sme do ďalšej továrne, tento krát na výrobu batiky.
Ujala sa nás staršia pani ktorá ovládala asi 5 jazykov a naraz sprevádzala nás
dvoch s bratom v angličtine a nejakú skupinku vo francúzštine.
Postup výroby:
Každý krok robí niekto iný, voskovanie robí viac
ľudí. Na plátno kreslí jeden človek uhlíkom vzory. Nemá žiadnu predlohu ale
určite vie čo u turistov frčí takže: slony, palmy, západy slnka. Vzor kreslí
cez indigo aby sa otlačil aj na zadnej strane plátna.
Ďalší človek (vlastne kreslil len jeden jediný muž, ostatné robili ženy) roztápal vosk. Hmota
sa skladala z 3 druhov voskov. Tento roztopený vosk sa nalial do lievika ktorým
potom prechádzali
po čiarach alebo farbili celé plochy plátna. Vosk má zabrániť aby sa
navoskovaná časť zafarbila farbou. Keď je požadovaná časť plátna navoskovaná,
plátno sa zafarbí. Po nafarbení sa voskuje ďalšia
časť, zase sa farbí, tento krát tmavšími farbami. Čím viac farieb,
tým je aj vosková vrstva hrubšia, s plátnom je viac práce a tým je aj
drahšie. V konečnej fáze sa plátno ponorí do kotla s vriacou vodou aby
zliezol vosk a odvoskované plátno sa nechá na slnku usušiť.
Na konci bol obchodík
kde boli vystavené všetky plátna, z niektorých boli ušité šaty, niektoré boli
ako obrazy. Hoci boli ceny neskutočné, kúpili sme domov malú šatku s motívom
slona ktorú sme zjednali na 820 Rs. Bracho dal ešte sprievodkyni 100Rs za výklad.
Poslednou zastávkou pred tým ako sme sa dostali Kandy
boli Paradenya
Royal Botanic Garden. Vstupné 300Rs. Pre nás „študentov“ 200Rs. Botanická záhrada
je cca 6km od Kandy smer Colombo. Rozkladá sa na ploche vyše 60ha. Strávili sme tam asi
3 hodiny a mali sme čo robiť aby sme ju prešli. Orchideové
skleníky, korenia,
stovky druhov kvetov, gigantické bambusy z Indonézie, 10-20kg kráľovské kokosové
orechy ale aj obrovský Jávsky figovník ktorého konáre pokrývali plochu 1.600m2.
V skleníkoch sme mohli vidieť aj marihuanu a koku ale tie boli
strážené. Tu by som spomenul „umbrela lovers“, tzv. páriky pod dáždnikmi.
Záhrada ich bola totiž plná. Dospievajúce páriky ktoré spolu chodia, to môžu
robiť len na verejnosti. Spolu chodiť!!!, čo ste si mysleli že mám na mysli? :)
Robiť to spolu môžu až po svadbe ale to je o inom.
Paradoxné je že nie je prípustné aby bol párik videný
bozkávať sa na verejnosti ale zároveň sa nesmú stretávať tajne niekde kde nie sú
na očiach. Preto na verejnosti a preto s dáždnikmi ktoré ich kryjú. Navyše
dievčatá na SL chodia bežne po uliciach s dáždnikmi. Nie preto aby boli
pripravené ak by sa naskytla príležitosť J ale aby sa neopálili,
nakoľko svetlejšia pleť je pre mužov údajne príťažlivejšia. Veľa krát sme sa
stretli s takýmito osamotenými vždy vysmiatymi dievčatami, len som nevedel načo
sú im tie dáždniky. Nedalo nám s bratom neusmiať sa na ne hlavne keď išla
okolo skupinka takýchto dievčat a očividne sa na nás smiali.
Ale späť k záhrade. Minul by som celú kartu na
fotky orchideí
ale nedalo sa. Večer nás čaká v Kandy tradičné tanečné vystúpenie tak
šetrím miesto na nejaké videá.
Parkujeme v Kandy a ideme
pozrieť Temple
of the Tooth (Sri Dalada Maligawa). Vstupné je 200Rs na osobu, plus sa pripláca za
foťák a kameru ale foťáky sme zašili v ľadvinke a batohy radšej
v aute. Aj tak je tam Hamanta a stráži. Vchod je chránený vojakmi,
prehľadávajú nás dôkladne. V roku 1998 totiž pred chrámom vybuchla bomba
a odvtedy sprísnili kontroly. Musíme si dať dlhé nohavice a nechať šľapky
v „úschovni“. Prechádzame pekne upravenou záhradou. Samotný Temple of the
Tooth je poschodová budova, je tu veľa ľudí ktorí sa modlia a meditujú, pri
vchode predávajú vonné tyčinky a kvety ako dary Budhovi. V hlavnej
miestnosti je oltár so skríženými sloními klami a obrazmi po
celom obvode miestnosti. Na obrazoch je zobrazený osud Budhu od začiatku až po koniec.
Moc som z toho nebol múdry, večer si to musím prečítať v sprievodcovi.
Z chrámu prechádzame do ďalšej záhrady popri Natha a Pattini devale
(oltároch). Vpi východe je nejaký kresťanský kostol. Je už veľa hodín, musíme
zbehnúť do hotela lebo o 18:00 ideme na tanečné predstavenie. Do hotela to bolo z
centra na skok. Hotel Thailanka leží nad Kandy lake (jazerom) a nás ubytovali
v novom krídle. Išli sme takým bludiskom chodieb že sme viac krát zablúdili č.
izby 702. Toho
najmenšieho poslíčka nechali trepať naše batohy, chvíľou som mal dojem že sa
zrúti, padne na zem a batohy ho pochovajú. Za námahu sme mu dali 50Rs. Potom sme
zistili že bracho ma v batohu ešte jednu 1,5l fľašu Budišskej. Keďže stále
prší, v aute je klíma, na večere mávame polievky a stále sa
napchávame ovocím tak nie sme smädní a úplne sme na ňu zabudli. Zíde sa večer.
Izba je super, zatiaľ sme vždy mali aj klímu aj vetrák a TV ktorú sme zapli
tuším len raz keď sme zisťovali situáciu s demonštráciami. Zaujal ma však nápis
a obrázky na okne ktorý varoval pred nežiaducimi návštevníkmi. Myslel som
si že to je žart ale ráno som sa presvedčil o opaku. Z balkóna izby je
perfektný výhľad na mesto a Kandy lake, ako aj na sochu Budhu (Bohiravokanda Buddha
statue) na opačnej strane mesta.
O osemnástej zbehneme dolu z hotela
k jazeru a snažíme sa predrať hordou turistov na predstavenie. Vstupné 300Rs
na osobu. Zobrali sme si program v angličtine aj v nemčine. Predsa len viem
lepšie po nemecky ako po anglicky. Program je bohatý, vystupujú rôzne skupinky
v krojoch, s maskami. Nestíham robiť na foťáku videá. Večer ich
vytriedim.
Po predstavení ideme späť do hotela a už sa
teším na pivko. Sú bufetové stoly a beháme s brachom od jedného
k druhému a ládujeme rôzne chaluhy a mäsá. Však si hovorím že mám
dobrý žalúdok, ktorý navyše každé ráno preplachujeme horcom (koreň horca
v borovičke). Po večeri píšem pohľadnice a SMS. Budík si dávam na 05:00
lebo sa s bratom hádam kedy vychádza slnko.
< predchádzajúci deň / nasledujúci deň >